V rozpočtoch sa pri práci so zemnými násypmi spomína Proctorova skúška alebo Proctor-Standard (skr. PS) o čo v tomto prípade vlastne ide?

Proctorova skúška je v skratke test zhutnenia. Ide teda o laboratórnu metódu a experimentálne stanovenie optimálneho obsahu vlhkosti, pri ktorom bude daný typ pôdy najhustejší a dosiahne v suchom stave maximálnu hustotu. Skúška tak vie odhadnúť objemovú hmotnosť zmesi, ktorá sa môže dosiahnuť na stavenisku.

Test je pomenovaný podľa Ralpha Roscoe Proctora (1894 – 1962), amerického stavebného inžiniera. Ten v roku 1933 poukázal, na to že hustota pôdy pri určitom zhutnení závisí od množstva vody, ktorú táto pôda obsahuje pri zhutňovaní. Hutnenie môžeme definovať ako zahusťovanie pôdy odstraňovaním vzduchu a preskupovanie pôdnych častíc pridaním mechanickej energie.

Ako prebieha Proctorova skúška?

Proctorova skúška prebieha tak, že sa preosiata zemina so známou vlhkosťou sa kontrolovane zhutní v štandardizovanom Proctorovom mažiary. Používa sa mažiar s troma veľkosťami, vnútorný priemer 100/150/250 mm (± 1 mm) a výšku 120/120/200 mm (± 1 mm). To znamená, že sa hutní pechovaním so závažím z určitej výšky. Hutnia sa tri rovnaké vrstvy. 25 úderov na každú vrstvu s 2,5 kg pechom z výšky 305 mm. Hutniaca energia je 0,6 MJ/m³.

Skúškou sa určuje:

• optimálna vlhkosť w_opt  v percentách
• maximálna objemová hmotnosť suchej zeminy r_dmax v kg/m³                   

Výsledkom skúšky je teda hodnota vlhkosti, ktorá je nutná pre zaistenie dostatočného zhutnenia, odpovedajúceho požadovanej suchej porovnávajúcej objemovej hmotnosti.

Na fotke je Proctorov mažiar a pech, ktorý slúži na Proctorovu skúšku.

Zdroj Wikimedia, autor Zaher.Kadour. Licencia CC-BY-SA-3.0.

Proctor modifikovaný (PM)

S využitím ťažšej stavebnej techniky bol preto štandardný Proctorov test modifikovaný na reálne podmienky v teréne. Ten sa potom začal používať v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Používa sa rovnaký valec, ale zemina sa hutní na päť vrstiev so 4,5 kg pechom z výšky 457 mm (alebo 15 kg pechom z výšky 600 mm. Hutnenie prebieha, podobne ako pri štandardnom teste, na tri rovnaké vrstvy. 25 úderov na každú vrstvu s 2,5 kg pechom z výšky 305 mm. Hutniaca energia sa potom rovná 2,7 MJ/m³.

Pretože sa dosahuje vyššia miera zhutnenia, výsledok je modifikovaný Proctorov test vo zvýšení maximálnej objemovej hmotnosti suchej zeminy. Tento nárast tak charakterizuje pokles optimálnej vlhkosti.

V teréne

Väčšina sypkých materiálov dosiahne po vyložení z dopravného prostriedku a bez ďalšieho zhutnenia hustotu v hodnote 83 – 85 % z laboratórnej skúšky Proctor standard. Po ideálnom zhutnení je možné v teréne dosiahnuť hustotu 112 až 115 %. Íl a silt bez zhutnenia sú väčšinou v rozsahu 78 – 82 % zo stanovenej Proctorovej hustoty.¹

Pozri aj

• Užitočné tipy pri rozpočtovaní

Zdroje

• DAS, Braja M.; SOBHAN, Khaled. Principles of Geotechnical Engineering. Boston : Cengage Learning, 2016. 784 s. ISBN 978-1-305-97093-9.
• STN EN 13286-2 (73 6181) Nestmelené a hydraulicky stmelené zmesi. Časť 2: Laboratórna skúšobná metóda merania porovnávacej objemovej hmotnosti a vlhkosti. Proctorova skúška
• 1. SARAFINCHIN, Murray. Earth Engineering (Perspectives, Principles, and Practices). : iUniverse, 2010. 360 s. ISBN 978-1-4502-7599-6.