Kognitívne skreslenie je systematická chyba v myslení. Kognícia je schopnosť mozgu poznávať alebo súhrn poznávacích procesov.¹ V súkromnom aj profesijnom živote sa často, a najmä nevedome, dopúšťame veľmi veľa takýchto skreslení.

Tieto kognitívne skreslenia sú v stavebníctve asi najčastejšie:

• heuristika dostupnosti – tendencia vychádzať z najľahšie dostupných informácií pri rozhodovaní a ignorovanie dôležitých ale menej dostupných informácií.
• klam utopených nákladov – tendencia pokračovať v investovaní do projektu kvôli už vynaloženým nákladom.
• prehnaný optimizmus – tendencia predpokladať, že projekt bude mať lepšie výsledky, ako sú skutočne očakávané.
• konfirmačné skreslenie – tendencia hľadať informácie, ktoré potvrdzujú predpoklady alebo názory, a ignorovať také informácie, ktoré ich vyvracajú.
• skupinové myslenie – členovia skupiny uprednostňujú názory a riešenia, ktoré sú v súlade s názormi a postojmi ostatných členov skupiny
• kotvenie – tendencia prijímať ako východiskový bod prvý poskytnutý údaj alebo informáciu, aj keď môže byť nesprávna.

Tieto skreslenia môžu viesť k neefektívnym rozhodnutiam a problémom v rámci stavebného projektu. Nižšie ich podrobnejšie opíšem v samostatných kapitolách.

Heuristika dostupnosti

Heuristika dostupnosti je kognitívne skreslenie, ku ktorému dochádza, keď sa ľudia rozhodujú na základe najľahšie dostupných informácií a nezvažujú všetky relevantné informácie. To znamená, že ľudia majú tendenciu spoliehať sa na informácie, ktoré im prídu na myseľ rýchlo a ľahko, namiesto toho, aby robili premyslenú a dôkladnú analýzu. Ide o druh profesionálnej deformácie.

Napríklad v stavebníctve, ak prípravár stojí pred rozhodnutím o konkrétnom materiáli, ktorý sa má použiť, môže si vybrať ten, ktorý najlepšie pozná, namiesto toho, aby zvažoval iné možnosti, ktoré môžu byť pre projekt vhodnejšie. To môže mať za následok neoptimálne rozhodovanie, pretože najľahšie dostupné informácie nemusia byť najlepšie alebo najpresnejšie.

Heuristika dostupnosti môže viesť k prílišnému zjednodušeniu zložitých problémov, zanedbaniu dôležitých informácií a skresleniu potvrdenia. Aby ste sa vyhli tejto kognitívnej zaujatosti, je dôležité si to uvedomiť a snažiť sa zvážiť všetky relevantné informácie predtým, ako sa budete rozhodovať. Môže to zahŕňať vyhľadávanie informácií z rôznych zdrojov, dôkladná a časovo náročná analýza informácií a zvažovanie alternatívnych perspektív.

Klam utopených nákladov

Klam utopených nákladov je kognitívne skreslenie, ktoré odkazuje na tendenciu ľudí zotrvať v úsilí, pretože doň už investovali zdroje (napr. čas, peniaze, úsilie), bez ohľadu na to, či bola investícia rozumná alebo nie. Inými slovami, ľudia majú tendenciu pokračovať v investovaní do projektu alebo rozhodnutia jednoducho preto, že si nechcú priznať, že ich predchádzajúca investícia bola zbytočná.

Napríklad ak na stavbe už investor minul na projekt značné množstvo peňazí a narazí na problémy, môže byť v pokušení pokračovať v projekte, aj keď to nemusí byť práve najracionálnejšie rozhodnutie. Je to preto, že má v projekte utopené náklady a môže mať pocit, že ho musí dotiahnuť do konca, aj keď je nepravdepodobné, že prinesie požadovaný výsledok.

Klam utopených nákladov môže viesť k neoptimálnemu rozhodovaniu a zlej alokácii zdrojov, pretože môže smerovať k tomu, že ľudia budú naďalej investovať do zlyhávajúcich projektov namiesto toho, aby znížili svoje straty a presmerovali zdroje na sľubnejšie činnosti. Aby ste sa vyhli tejto kognitívnej zaujatosti, je dôležité zamerať sa skôr na budúce potenciálne náklady a prínosy rozhodnutia, než sa nechať ovplyvniť minulými investíciami. To môže zahŕňať zváženie alternatívnych nákladov pre pokračovanie v projekte a vyhodnotenie potenciálnych výhod a rizík rôznych postupov.

Prehnaný optimizmus

Prehnaný optimizmus je kognitívne skreslenie, ktoré sa týka tendencie ľudí preceňovať pravdepodobnosť pozitívnych výsledkov a podceňovať pravdepodobnosť negatívnych výsledkov. Inými slovami, ľudia majú tendenciu byť príliš optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť.

Napríklad v stavebníctve môže byť rozpočtár príliš optimistický, pokiaľ ide o časový plán, náklady a zdroje potrebné na projekt. To môže viesť k nerealistickým očakávaniam, čo vedie k problémom, keď projekt narazí na neočakávané výzvy alebo oneskorenia.

Nadmerný sklon k optimizmu môže mať významný vplyv na rozhodovanie, pretože môže viesť k podceňovaniu rizík a potrebných zdrojov, čo vedie k oneskoreniam projektu, prekročeniu rozpočtových nákladov a nespokojnosti. Aby ste sa vyhli tejto kognitívnej zaujatosti, je dôležité byť realistický a zvážiť potenciálne výzvy a riziká spojené s projektom. Prevenciou môže byť vykonanie dôkladnej analýzy rizík, zhromaždenie údajov a dôkazov na podporu rozhodovania a zváženie alternatívnych scenárov. Okrem toho môže byť užitočné hľadať rôzne perspektívy a zapojiť sa do konštruktívnej kritiky, ktorá pomôže identifikovať potenciálne problémy a výzvy.

Konfirmačné skreslenie

Konfirmačné skreslenie sa týka tendencie vyhľadávať a interpretovať informácie spôsobom, ktorý potvrdzuje existujúce presvedčenia a postoje, pričom ignoruje alebo zľahčuje informácie, ktoré sú v rozpore s týmito presvedčeniami. Je to kognitívna zaujatosť, ktorá ovplyvňuje naše rozhodovacie schopnosti a schopnosti riešiť problémy.

Konfirmačné skreslenie môže viesť k posilneniu nesprávnych presvedčení, ako aj k ignorovaniu cenných informácií, ktoré by nám mohli pomôcť robiť lepšie rozhodnutia. Môže to tiež vyústiť do sebaposilňujúceho cyklu hľadania informácií, ktoré len potvrdzujú naše presvedčenie, pričom ignorujú dôkazy o opaku.

Táto zaujatosť sa často prejavuje aj v stavebníctve, kde jednotlivci majú tendenciu vyhľadávať zdroje, ktoré potvrdzujú ich názory, pričom ignorujú alebo odmietajú informácie zo zdrojov, ktoré majú opačné názory. Na pracovisku môže konfirmačná zaujatosť ovplyvniť rozhodovanie, pretože jednotlivci môžu ignorovať dôležité informácie, ktoré by im mohli pomôcť robiť lepšie rozhodnutia.

Je dôležité uvedomiť si konfirmačné skreslenie a snažiť sa hľadať rôzne perspektívy a informácie. To môže pomôcť zabezpečiť, aby naše presvedčenia a rozhodnutia boli založené na vyváženom a presnom pohľade na dostupné dôkazy.

Skupinové myslenie

Skupinové myslenie je jav, keď členovia skupiny majú tendenciu uprednostňovať názory a riešenia, ktoré sú v súlade s názormi a postojmi ostatných členov skupiny, aj keď sú tieto názory alebo riešenia nepresné alebo neúplné. Skupina tak dáva do úzadia objektívne fakty, úsudky a zvyšuje sa riziko prijať rozhodnutie, ktoré nie je najlepšie pre danú situáciu.

Tento jav môže byť spôsobený sociálnym tlakom, snahou dosiahnuť konsenzus alebo obavou z nesúhlasu alebo kritiky zo strany ostatných členov skupiny. Konfirmačné skreslenie skupinového myslenia môže mať negatívny vplyv na kvalitu rozhodnutí a výkon skupiny, preto je dôležité, aby členovia skupiny boli otvorení novým nápadom a kritike a aby sa skupina snažila podporovať diverzitu a diskusiu.

Kotvenie

Kotvenie sa často používa v marketingu. Prvý údaj výrazne ovplyvňuje ďalšie rozhodovanie. Ak je napríklad vo verejnej súťaži daná predpokladaná cena zákazky (kotva), tak tento údaj bude výrazne ovplyvňovať rozhodovanie o ponúkanej cene. Do úzadia sa dostane reálne posúdenie nákladov a v prípade ak povrchný rozpočet bude pod kotvou, môže sa stať uspokojivým .

Ak nakupujete materiál a dostanete prvú cenu vysokú, môže sa druhá nižšia cena zdať uspokojivá aj keď bude v skutočnosti vyššia ako trhová.

Záver

Najdôležitejšie je si uvedomiť, kedy sa dopustíme kognitívne skreslenie a to je veľmi ťažké. Aplikovať informácie z tohto textu do praxe je často nemožné. Pri reálnej situácii si to nebudeme uvedomovať a naše konanie bude automatické. Pomôže iba systematická a dôsledná príprava.

Nikdy sa nepovažujte za experta a radšej o všetkom pochybujte. Veľké sebavedomie je väčšinou iba ignorácia. Dôležitejšie ako mať na všetko odpoveď je mať na všetko otázku. A nakoniec, iba hlupák nikdy nezmení svoj názor.

Pozri aj

• Prečo je ponukový rozpočet pre zhotoviteľa kritický?

Referencie

1. Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N z r. 2006, 2011, 2015.

• DOBELLI, Rolf. Umenie jasného myslenia : 52 omylov v myslení, ktoré radšej prenechajte ostatným. Prvé slovenské. vyd. Bratislava : Settour Slovakia, spol. s r.o., 2015. 258 s. ISBN 978-80-89801-00-8.
• KAHNEMAN, Daniel. Myslenie rýchle a pomalé. Bratislava : AKTUELL, 2019. 527 s. ISBN 978-80-8172-056-7.
• HM Treasury. Green Book supplementary guidance: optimism bias [online]. gov.uk, 2013-04-21, [cit. 2023-02-14]. Dostupné online.
• ARIELY, Dan. Aké drahé je zadarmo. Druhé. vyd. Bratislava : Premedia, 2020. 263 s. ISBN 978-80-8159-853-1.
• Ilustračný obrázok DALL·E